tak a mam blog a co s nim? uz davnejsie som si pisal dennik. len tak sporadicky. ale mozno teraz ked mam blog ktory je verejny tak budem pisat castejsie a viac s tym ze mi to pomaha a mozno sa najde niekto kto to bude aj citat a mozno mu v niecom moje pisanie pomoze. a ked nie tak nevadi hlavna vec ze pomoze mne zbavit sa rep zbavovat sa demonov.
nie som ani fylozof a ani intelektual, nebudem tu pisat o zaujimavych veciach ktore sa tykaju vedeckych ci psychologickych otazok. budem si tu len tak cmarat a vylievat srdce. tak ako to viac menej robia vsetci, teda predpokladam pretoze nikdy som ziadny blog necital.
mam 35rokov a bipolarnu poruchu. teda lekarka tvrdi ze su to len depresie ale ja si tym nie som tak celkom isty. vsetko nasvedcuje tomu ze mam bipolarku. vlastne je to celkom jedno ci mam to alebo ono. ide o to ze sa citim miestami na prd a pisanie mi pomaha. v puberte som pisal basne, chrlil som jednu za druhou. a tiez som pil. pil som strasne vela aby som sa citil lepsie. a basne som tiez pisal koli tomu aby som sa citil lepsie. a potom som prestal basne pisat a len som pil. velmi vela. a bolo to fajn dokial som nezacal prekracovat hranice a neocitol som sa na vrchole mojho alkoholickeho kopca. j.nohavica to jednoducho a ucelne vysvetlil vo filme rok dabla ako je to s tym alkoholickym kopcom.
a zrazu bol zivot taky tazky. bez chlastu myslim. ovela tazsi ako s nim. ale keby som neprestal pit tak kto vie ci by som tu teraz bol na tomto mieste vo vlastnom dome s fotkou mojej dcery predomnou. asi skor nie ako ano. no ale vsetko zle je na nieco dobre a vraj vsetko je tak ako ma byt a tak nelutujem obdobie ktore som prezil v alkohole az po usi. vraj je zivot o skusenostiach a veru tie roky su skusenost ako sa patri. do buducna, do zivota. ako to vsetko zacala? a chcem sa k tomu vracat ?