gloomy

niekedy mi je tak mizerne ze ledva dycham a vsetko sa mi toci. pridu rozne vycitky. mrzi ma ze som minul prachy na nieco z coho som sa tesil. mrzi ma ze vediem taky obycajny zivot. mrzi ma ze nie som lepsim otcom. ze malej po sebe pravdepodobne nezanecham tolko penazi kolko by som chcel a ani ziadne velke mudra ako ma zit. nakoniec na to musi prist sama. je to daleko a mna to desi uz teraz. ale mozno to tak daleko nie je. ked som sa vracal v nedelu zo zahoria tak som letel ako blazon. v dazdi. na lacnych gumach. vravel som si ze som sam tak no a co. poistku mam dobru. bude vsetko vyriesene. niekolko krat som mal na male. a stiso mi hrdo. mozno az tak velmi zomriet nechcem. prisiel som domov roztraseny. uvedomil som si aky kusok som bol od okraja priepasti. problem by bol keby nespadnem na dno ale zostal by som niekde vysiet. dokaliceny no zivy. mozno mrzakom do konca zivota. veru to by som si pomohol a hlavne malej. parada. preco sa to deje a co s tym ?
prestal som fajcit. je to vyse dvoch tyzdnov a ja verim ze vydrzim aj dalej. vcera som bol vo fitku. prejst sa s kamoskou na pansky diel. vsetko fajn. a dnes ? troska. nechce sa mi nic. nic nevladzem. jasne viem ako prislo tak odide ale co ak jedneho dna neodide ale zostane? viem to nejakym sposobom ovplivnit? nech robim co robim tak sa to vracia. je mi na grcanie. slzy na krajicku. strach a neistota. uzkost. najvacsia bolest je ta ked boli dusa.

je ten isty den iba o nieco neskor. chytil som sa hybat,vysaval som a podobne. isiel som do mesta. po ceste z mesta som vyzdviho kamosku co som s nou bl vcera vonku a hodil ju domov. dal som si kavu. pokecali sme spolu s jej chlapom a isiel som domov aj ked sa mi nechcelo. uz po ceste domov som si uvedomil ze mesto mi moc nepomohlo. nic moc ale ziadna tragedia. u nej obcas zavan smutku. ale ako som zaparkoval tak zasa zle. vojdem do bytu a neuveritelna lutost a smutok. strasne mi chyba mala. dakedy si vravim ze uz nikoho ineho na svete nemam. iba ju. nie je to pravda. mam rodicov a snad aj niekolko kamaratov. ked je tu v bb a nevidim ju tyzden tak nic. ale ked je na zahori alebo v tabore tak mi chyba kazdy den. neviem aky to ma vpliv. mozno podvedomi pocit ze viem ze je v meste robi svoje. najradsej by som jej napisal ze mi chyba ale to nemozem lebo zostane smutna a to nechcem.
nedokazem si pomoct. strasne zle sa citim. takmer slzy v ociach. co sa zmenilo ? co je inak alebo zle ze mi je takto a ako z toho von ?